Erindo – Topoľčany

Láska na topoľčianskom hrade

Už sme si zvykli, že z času na čas sa múry Topoľčianskeho hradu zmenia na divadelné javisko a prepožičajú svoju scenériu nadšeným hercom. Tentokrát druhú júlovú nedeľu priniesli študenti bratislavského konzervatória nevšedný zážitok pre všetkých, ktorí neváhali a prišli na večerné predstavenie na topoľčiansky hrad. Po prvý raz v opernom prevedení študenti vyrozprávali príbeh silnej lásky mladých ľudí prostredníctvom opery Erindo, ktorú zložil prešporský rodák Johann Sigismund Kusser a v roku 1693 žala úspech na doskách opery v Hamburgu.
Predstavenie, ktoré režíroval topoľčiansky rodák Mgr. art. Roman Bajzík, bolo pokusom rozozvučať klasickou hudbou zrekonštruované hradné nádvorie. Aj keď sa pofukujúci chladný letný vetrík snažil odviať hudbu ponad hradby, mladí speváci a orchester dokázali ozvučiť a silou svojich trénovaných hlasov vyplnili celý priestor horného nádvoria. Zvuky čembala, trúbky, hoboja, fagotu, huslí a violončela dokonale ladili s kamennými hradnými múrmi a hradnou vežou zo štrnásteho storočia. Pod taktovkou Daniela Simandla hral komorný orchester Classica.
Dramatické prevedenie príbehu bolo emočne presvedčivé. Boh rieky Erindo (Karol Csino) vládol svojím božským hlasom celému nádvoriu. Zvedavý, či je ľudská láska silná a verná, skúšal lásku nežnej Eurilly (Barbora Krajčovičová), či odolá vábeniu jeho perál a jeho moci, alebo či zostane verná svojmu milému, človekovi Dalisovi. Trápenie Dalisa (Matej Kočkovský) bez milovanej Eurilly bolo zdrvujúce. Roztopašný tanec satyrov, ktorí sa starali o zábavu Dalisovi potešil aj srdce diváka. Zvodná nymfa Amarilis (Tatiana Hajzušová) nadchla svojím hlasom a šarmom. Nadšení diváci odmenili každú áriu a každý výstup hlasným potleskom.
Vysokú úroveň a profesionalitu celého predstavenia podčiarkli nádherné kostýmy z dielne Elijana umeleckej kostymérky Liliany Singhofferovej. Tu letný vetrík pomohol vyzdvihnúť krásu modrých a tyrkysových závojov, ktoré viali na telách ženských predstaviteliek a dokonale navodzovali atmosféru vodného sveta. Divokí (a aj otužilí) satyrovia s kopytami (Tirsis – René Schleifer) boli vo svojich loveckých kožušinkách akoby priamo vytiahnutí z divokého rozprávkového lesa a neodolateľné nymfy priamo z morských vĺn, posiate morskými riasami a perlami (Cloris – Júlia Suchoňová).
Mladý a svieži rukopis mala aj scéna, ozdobená motívmi najobľúbenejších zamilovaných a kvetinových tetovačiek. Horiace (svietiace) mladé srdcia Dalisa a Eurilly boli pochopiteľnými sprievodcami deja a vysvetľovali emocionálnu rovinu príbehu. Rovnako vtipné ceduľky s menom postavy zavesené na hrudi účinkujúcich pomohli divákovi zorientovať sa v príbehu (za čo bol asi každý divák vďačný).
Na záver plné hľadisko zaslúžene odmenilo mladých umelcov potleskom v stoji. Predstavenie skončilo v tom najlepšom – záverečný spev celého zboru priviedol predstavenie do dokonalého vyvrcholenia.
Tešíme sa, aké prekvapenie prinesú umelci na budúce leto, aké dielo vyberú, ako zdokonalia predstavenie a čím nás prekvapia organizátori. Veríme, že operné predstavenie na hradbách hradu má svoju špecifickú, ničím nenahraditeľnú atmosféru a že na tento typ trávenia voľného času a kultúrneho povznesenia ducha nájdu všetci tí, ktorí tento rok predstavenie podporili, zdroje aj vo svojich budúcoročných rozpočtoch.Tento rok sa predstavenie mohlo udiať len vďaka podpore spoločenstva obcí Topoľčiansko-Duchonského mikroregiónu, Nitrianskeho samosprávneho kraja, za čo im zo strany návštevníkov patrí vďaka.

R. Bajzík