História

Vyučovanie skladby, dirigovania a hudobno-teoretických predmetov má na konzervatóriu dlhú tradíciu, aj keď v prvých fázach sa vyučovali iba ako obligátne predmety popri iných hlavných odboroch štúdia. Už zakladateľská osobnosť našej školy Dr.Miloš Ruppelt pôsobil o-i. ako uznávaný hudobný skladateľ. Jeho nástupca, skladateľ a klavirista Frico Kafenda bol zároveň pedagógom samotného Eugena Suchoňa.

K ďalšími významným skladateľským a dirigentským osobnostiam, ktoré pedagogicky a umelecky pôsobili na Konzervatóriu, patrili Ján Strelec, Alexander Moyzes, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Kornel Schimpl, neskôr Bohumil Križan, Ivan Hrušovský, Jozef Sixta, Adolf Vykydal, Vladimír Daněk, Michal Galovec, Dušan Bill a ďalší.

Moderné obsahové smerovanie Oddelenia kompozíce, dirigovania a hudobno-teoretických predmetov bolo komplexne sformované v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na základe aktuálnych domácich, ako aj svetových trendov (čerpajúc nielen z českých, nemeckých, ale aj z anglických vedeckých prameňov). Zásluhu na jeho etablovaní mali najmä významné skladateľsko-pedagogické osobnosti, ktoré v tvorivej konfrontácii s pedagogickou praxou, dotvárajúc neraz systém odborných pojmov v propedeuticky orientovanej teórii hudby a kompozície, vytvorili ucelený systém vzdelávania, ktorý s menšími spresneniami a inováciami obstál až dodnes. Ide o trojicu:

Miroslav Kořínek (1925-1998) – Dlhoročný zástupca riaditeľa konzervatória, hudobný skladateľ a teoretik. Bol tvorcom niekoľkých moderných učebníc harmónie, z nich posledná (v spolupráci s P. Zikom) Tonálna harmónia je doposiaľ najzásadnejšou stredoškolskou učebnicou v tejto oblasti.

Pavel Zika (1926) – Pôsobil ako významný pedagóg hudobnej teórie dlhé roky ako vedúci kd-oddelenia (až do r.1990), je autorom viacerých – fundamentálne prepracovaných a dodnes celoslovensky úspešne používaných – učebníc: Hudobné formy, Intonácia a Rytmus i spoluautorom vyššie uvedenej Tonálnej harmónie.

Juraj Pospíšil (1931-2007) – Do dejín slovenskej hudby sa zapísal ako významný pedagóg skladby. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v tejto oblasti (v sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokoch minulého storočia bola jeho kompozičná trieda na konzervatoriálnom stupni výučby doslova v monopolnom postavení) presadzoval rôzne inovačné prístupy vzdelávania (vrátane dôkladnej výučby seriálnych techník).

Stál pri skladateľských začiatkoch takých osobností ako Vladimír Bokes, Peter Cón, Vladimír Godár, Peter Martinček,Miroslav Kroupa, Kristián Seidmann, Mirko Krajčí a väčšina súčasných pedagógov oddelenia.

Je autorom elementárnej Hudobnej teórie pre konzervatóriá a učebnice Formovanie hudobnej skladby (v rukopise).

V osemdesiatych rokoch sa k vyššie spomínaným osobnostiam postupne pripájajú hudobní skladatelia Juraj Tandler, Stanislav Hochel a Peter Martinček, ktorí sa v nasledujúcej dekáde stávajú pedagógmi oddelenia. (J.Tandler ako pedagóg skladby, S. Hochel ako pedagóg skladby a zástupca riaditeľa konzervatória, P.Martinček ako pedagóg skladby a vedúcii kd-oddelenia). Pedagógmi dirigovania sú Zdeněk Bílek (čestný dirigent Slovenskej filharmónie) a Július Karaba (dlhoročný šéfdirigent Symfonického orchestra Konzervatória).

Vedúci oddelenia

• prof. Pavel Zika (…-1989)
• Mgr.art. Peter Martinček“van Grob“ (1990-1994)
• Mgr. Yveta Mierna( 1995-2015)
• Mgr. Dana Šustáková (2015-…)